ZÁKON
O OCHRANE PRED NEIONIZUJÚCIM ŽIARENÍM
("Úradný vestník" RS č. 36/09)
I. ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Článok 1.
Tento zákon upravuje podmienky a opatrenia na ochranu zdravia ľudí a ochranu životného prostredia pred škodlivými účinkami neionizujúceho žiarenia pri používaní zdrojov neionizujúceho žiarenia.
Ochrana pred profesionálnym vystavením zdrojom neionizujúceho žiarenia nie je predmetom tohto zákona.
Článok 2
Individual terms used in this law have the following meanings:
1) neionizujúce žiarenie je elektromagnetické žiarenie, ktoré má energiu fotónu menšiu ako 12,4 eV. Zahŕňajú: ultrafialové alebo ultrafialové žiarenie (vlnové dĺžky 100-400 nm), viditeľné žiarenie (vlnové dĺžky 400-780 nm), infračervené žiarenie (vlnové dĺžky 780nm - 1 mm), rádiofrekvenčné žiarenie (frekvencie 10 kHz - 300 GHz), elektromagnetické polia nízkych frekvencií a laserových frekvencií 1 kHz. Neionizujúce žiarenie zahŕňa ultrazvuk alebo zvuk, ktorého frekvencia je vyššia ako 20 kHz;
2) zdrojom neionizujúceho žiarenia je zariadenie, inštalácia alebo predmet, ktorý vyžaruje alebo môže vyžarovať neionizujúce žiarenie;
3) zdroj neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu je zdroj, ktorý môže byť nebezpečný pre ľudské zdravie, berúc do úvahy najlepšie dostupné vedecké údaje;
4) objekt so zdrojom neionizujúceho žiarenia je objekt, kde sa vyrábajú alebo používajú zdroje neionizujúceho žiarenia;
5) limit expozície neionizujúcemu žiareniu je maximálna povolená hodnota intenzity poľa v prostredí, ktorá je určená normou alebo iným predpisom. Tento limit sa nevzťahuje na pacientov v zdravotníckych zariadeniach, kde sa používa riadená liečebná terapia alebo diagnostické postupy;
6) zóna nebezpečného žiarenia je priestor okolo zdroja neionizujúceho žiarenia, v ktorom intenzita neionizujúceho žiarenia prekračuje predpísaný limit;
7) životné prostredie je súbor prirodzených a vytvorených hodnôt, ktorých zložité vzájomné vzťahy tvoria prostredie, teda priestor a podmienky pre život;
8.) populáciu tvoria ľudia každého veku, pohlavia a zdravotného stavu, ktorí vykonávajú všetky životné aktivity. Tieto osoby si nemusia byť vedomé toho, že sú vystavené neionizujúcemu žiareniu a nemusia poznať škodlivé účinky tohto žiarenia;
9) operátor alebo operátor je osoba, ktorá pracuje so zdrojmi alebo dohliada na prevádzku zdrojov neionizujúceho žiarenia;
10) ochrana pred neionizujúcim žiarením zahŕňa súbor opatrení a postupov, ktoré zabraňujú alebo znižujú škodlivé účinky neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí;
11) vyšetrenie žiarenia pochádzajúceho zo zdroja neionizujúceho žiarenia je meranie a v prípade potreby aj výpočet parametrov poľa a jeho priestorového rozloženia v prostredí;
12) mimoriadna udalosť je neplánovaná udalosť, pri ktorej v dôsledku ľudskej chyby alebo zlyhania zariadenia došlo alebo by mohlo dôjsť k škodlivému účinku neionizujúceho žiarenia na ľudské zdravie.
II. PRINCÍPY
Článok 3
Regulácia ochrany pred neionizujúcim žiarením je založená na nasledujúcich princípoch:
1) zásada zákazu – nie je povolené vystavovanie sa neionizujúcemu žiareniu nad predpísaný limit a akékoľvek zbytočné vystavovanie sa neionizujúcemu žiareniu;
2) zásada proporcionality - podmienky a prípustnosť používania zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu sa určujú a oceňujú podľa prínosu, ktorý ich používanie prináša spoločnosti vo vzťahu k možným rizikám nepriaznivých účinkov v dôsledku ich používania, berúc do úvahy úroveň a trvanie ožiarenia obyvateľstva v konkrétnom prípade, vekovú a zdravotnú štruktúru potenciálne ožiarenej populácie, spôsob, okolnosti, výskyt iných zdrojov, ako aj iné zdroje, ako aj frekvenciu použitia iných zdrojov. konkrétneho prípadu;
3) zásada publicity - údaje o neionizujúcom žiarení sú dostupné verejnosti.
III. OCHRANNÉ OPATRENIA PRED NEIONIZUJÚCIM ŽIARENÍ
Článok 4
Pri realizácii ochrany pred neionizujúcim žiarením sa prijímajú tieto opatrenia:
1) predpisovanie limitov expozície neionizujúcemu žiareniu;
2) detekcia prítomnosti a určenie úrovne vystavenia neionizujúcemu žiareniu;
3) určenie podmienok používania zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu;
4) zabezpečenie organizačných, technických, finančných a iných podmienok na vykonávanie ochrany pred neionizujúcim žiarením;
5) vedenie záznamov o zdrojoch neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu;
6) predpísaným spôsobom označiť zdroj neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu a zónu nebezpečného žiarenia;
7) vykonávanie kontroly a zabezpečenie kvality zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu predpísaným spôsobom;
8.) použitie prostriedkov a zariadení na ochranu pred neionizujúcim žiarením;
9) kontrola úrovne ožiarenia životného prostredia neionizujúcim žiarením a kontrola realizovaných opatrení na ochranu pred neionizujúcim žiarením;
10) zabezpečenie materiálnych, technických a iných podmienok na systematické skúmanie a monitorovanie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí;
11) vzdelávanie a odborný rozvoj personálu v oblasti ochrany pred neionizujúcim žiarením v životnom prostredí;
12) informovanie obyvateľstva o zdravotných účinkoch expozície neionizujúcemu žiareniu a ochranných opatreniach a informovanie o miere expozície neionizujúcemu žiareniu v životnom prostredí.
Článok 5
Za účelom zistenia prítomnosti, určenia nebezpečenstva, oznámenia a prijatia opatrení na ochranu pred neionizujúcim žiarením sa vykonáva systematické skúmanie úrovne neionizujúceho žiarenia v prostredí.
Vláda schvaľuje Program systematického skúmania úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí na obdobie dvoch rokov.
Program z odseku 2 tohto článku pripravuje ministerstvo zodpovedné za ochranu pred neionizujúcim žiarením (ďalej len ministerstvo) v spolupráci s orgánom autonómnej provincie zodpovedným za ochranu životného prostredia (ďalej len príslušný orgán autonómnej provincie).
Republika alebo autonómna provincia poskytuje finančné zdroje na implementáciu programu z odseku 2 tohto článku.
Systematické skúmanie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí môže vykonávať firma, podnik a iná právnická osoba, ak spĺňa požiadavky personálne, prístrojové a priestorové.
Splnenie podmienok uvedených v odseku 5 tohto článku určí rozhodnutím ministra zodpovedného za ochranu pred neionizujúcim žiarením (ďalej len minister).
Rozhodnutie z odseku 6 tohto článku je konečné.
Bližšie podmienky, ktoré musia spĺňať osoby uvedené v odseku 5 tohto článku, ktoré plnia úlohy systematického skúmania úrovne neionizujúceho žiarenia, ako aj spôsob a metódy systematického skúmania úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí, predpisuje minister.
Osoby uvedené v odseku 5 tohto článku, ktoré vykonávajú systematické testovanie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí, sú povinné každoročne najneskôr do 31. marca bežného roka za predchádzajúci rok a v prípade mimoriadnej udalosti predložiť výročnú správu o výsledkoch testov ministerstvu a za územie autonómnej provincie a príslušnému orgánu autonómnej provincie.
Minister predpisuje obsah a vzhľad formulára správy z odseku 9 tohto článku.
Článok 6
Obchodná spoločnosť, podnik, iná právnická osoba a podnikateľ môže používať zdroje osobitného záujmu neionizujúceho žiarenia, ak spĺňajú tieto podmienky:
1) mať v súlade so zákonom posúdenie vplyvu týchto zdrojov neionizujúceho žiarenia na životné prostredie;
2) že úroveň vystavenia obyvateľstva neprekračuje predpísané limity.
Splnenie požiadaviek z odseku 1 tohto článku určuje rozhodnutie ministra a pre územie autonómnej provincie príslušný orgán autonómnej provincie.
Rozhodnutie z odseku 2 tohto článku je konečné.
Za vydanie rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku sa platí poplatok v súlade so zákonom upravujúcim správny poplatok.
Osoby uvedené v odseku 1 tohto článku nemôžu začať používať zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu skôr, ako dostanú potvrdenie o splnení podmienok ich používania.
Minister predpisuje:
1) limity vystavenia neionizujúcemu žiareniu;
2) zdroje, ktoré sa považujú za zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu, ako aj spôsob ich skúmania.
Článok 7
Ustanovenia § 6 tohto zákona sa nevzťahujú na zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu, ktoré sú registrované na ministerstve obrany a ministerstve vnútra.
Ustanovenia článku 6 tohto zákona sa výnimočne nevzťahujú na:
1) zdroje neionizujúceho žiarenia, ktoré sú prepravované železnicou, motorovým vozidlom, lietadlom alebo plavidlom, ak je technicky zabezpečené, že zdroj nemožno použiť alebo môže generovať neionizujúce žiarenie;
2) zdroje neionizujúceho žiarenia, ktoré sa skladujú alebo sa používajú na predaj alebo na iné účely v takom stave, že ich nie je možné uviesť do prevádzky alebo využívať spôsobom, ktorý by predstavoval potenciálne nebezpečenstvo.
Článok 8
Ekonomická spoločnosť, podnik, iná právnická osoba a podnikateľ, ktorí využívajú zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu, sú povinní viesť evidenciu týchto zdrojov a určiť osobu zodpovednú za uplatňovanie ochrany pred neionizujúcim žiarením.
Záznamy o zdrojoch neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu obsahujú najmä údaje o: názve, účele a type zariadenia, frekvencii, výkone a režime prevádzky.
Minister predpisuje podrobný obsah záznamov z odseku 2 tohto článku.
Článok 9
Ekonomická spoločnosť, spoločnosť, iná právnická osoba a podnikateľ, ktorí používajú predpísané zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu, sú povinní zabezpečiť vyšetrenie úrovne ich radiácie v životnom prostredí.
Prvé vyšetrenie zdroja žiarenia z odseku 1 tohto článku je povinná zabezpečiť obchodná spoločnosť, podnik, iná právnická osoba a podnikateľ pred začatím používania zdroja alebo pri zvyšovaní počtu zdrojov, t.j. pri zmene podmienok využívania zdroja alebo rekonštrukcii zariadenia zdrojmi neionizujúceho žiarenia.
V predpísanom období sa vykonáva periodická kontrola úrovne neionizujúceho žiarenia zdrojov z odseku 1 tohto článku.
Náklady na testovanie zdrojov z odseku 1 tohto článku znáša používateľ týchto zdrojov.
Minister predpisuje typy zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného významu, pre ktoré je povinné testovanie úrovne neionizujúceho žiarenia, ako aj dobu ich testovania.
Článok 10
Hospodárska spoločnosť, podnik a iná právnická osoba môže vykonávať testovanie úrovne radiácie zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí, ak spĺňa požiadavky na personál, vybavenie a priestor.
Splnenie požiadaviek z odseku 1 tohto článku určuje rozhodnutie ministra a pre územie autonómnej provincie príslušný orgán autonómnej provincie.
Za vydanie rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku sa platí poplatok v súlade so zákonom upravujúcim správny poplatok.
Minister predpisuje podrobnejšie požiadavky, ktoré musia spĺňať osoby uvedené v odseku 1 tohto článku.
Povolenie na skúšanie úrovne zdrojov neionizujúceho žiarenia z odseku 2 tohto článku ministerstvo, t. j. príslušný orgán samosprávneho kraja, odoberie, ak sa dodatočne preukáže, že spoločnosť, podnik a iná právnická osoba nespĺňa predpísané podmienky alebo ak sa preukáže, že rozhodnutie bolo vydané na základe nepravdivých a nepresných údajov.
Rozhodnutie z ods. 2. a 5. tohto článku sú konečné.
Článok 11
Ekonomická spoločnosť, spoločnosť, iná právnická osoba a podnikateľ, ktorí používajú zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu, sú povinní viesť evidenciu a dokumentáciu o vykonaných skúškach zdrojov neionizujúceho žiarenia z § 9 tohto zákona.
Verejnosť má v súlade so zákonom právo na prístup k informáciám z odseku 1 tohto článku.
Článok 12
Ekonomická spoločnosť, iná právnická osoba a podnikateľ, t. j. prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ, je povinná o mimoriadnej udalosti bezodkladne, najneskôr do 24 hodín, informovať ministerstvo a pre územie samosprávneho kraja príslušný orgán samosprávneho kraja, t. j. orgán územnej samosprávy zodpovedný za ochranu životného prostredia.
Oznámenie uvedené v odseku 1 tohto článku obsahuje najmä informácie o okolnostiach mimoriadnej udalosti, mieste, čase, bezprostrednom ohrození zdravia ľudí a stručný popis prijatých opatrení.
Článok 13
Za účelom vyšetrenia expozície neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí sa na žiadosť ministerstva, teda príslušného orgánu autonómnej provincie, vykonávajú špeciálne merania.
Náklady na merania uvedené v odseku 1 tohto článku znáša ministerstvo, t. j. príslušný orgán autonómnej oblasti, s výnimkou prípadu, ak sa meraním zistia nezrovnalosti v prevádzke alebo prekročenie predpísaných limitných hodnôt emisií, kedy náklady hradí vlastník žiariča.
IV. DOHĽAD
Článok 14
Dozor nad vykonávaním ustanovení tohto zákona a predpisov prijatých na základe tohto zákona vykonáva ministerstvo.
Inšpekčný dozor vykonáva ministerstvo prostredníctvom inšpektorov ochrany životného prostredia v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Autonómna provincia je v súlade s týmto zákonom poverená inšpekciou zdrojov neionizujúceho žiarenia na území autonómnej provincie.
Kontrolou zdrojov neionizujúceho žiarenia, na ktorých výstavbu a začatie prác vydáva príslušný orgán VÚC, je poverený územný samosprávny celok.
Pri výkone kontrolného dozoru má inšpektor ochrany životného prostredia právo a povinnosť:
1) kontroluje, či firma, podnik, iná právnická osoba a podnikateľ spĺňa predpísané podmienky na používanie zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu;
2) kontroluje, či osoby z čl. 8 a 11 tohto zákona viesť predpísanú evidenciu;
3) kontroluje, či sa osobám uvedeným v článku 9 tohto zákona poskytuje radiačné testovanie zdrojov neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí;
4) kontroluje, či právnické osoby, ktoré vykonávajú systematické testovanie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí, spĺňajú predpísané podmienky;
5) kontroluje, či právnické osoby, ktoré vykonávajú testovanie úrovní žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí, spĺňajú predpísané podmienky;
6) kontroluje, či obchodná spoločnosť, firma, iná právnická osoba, podnikateľ, prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ v lehote oznámil mimoriadnu udalosť ministerstvu a pre územie samosprávneho kraja príslušný orgán samosprávneho kraja, t. j. orgán územnej samosprávy zodpovedný za ochranu životného prostredia;
7) kontroluje, či sú implementované ochranné opatrenia proti neionizujúcemu žiareniu.
Článok 15
Pri plnení úloh uvedených v § 14 tohto zákona je inšpektor ochrany životného prostredia oprávnený:
1) nariaďuje odstránenie zistených nedostatkov a splnenie predpísaných podmienok osobám, ktoré používajú zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v ním určenej lehote;
2) zakázať prácu osobám, ktoré používajú zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu, ak sa zistené nedostatky do určitej doby neodstránia;
3) nariadiť vedenie evidencie podľa čl. 8 a 11 tohto zákona;
4) nariaďuje splnenie predpísaných podmienok na vykonávanie systematického skúmania úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí, ako aj na skúmanie žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí;
5) nariadiť predpísaným spôsobom systematické skúmanie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí;
6) nariadiť predpísaným spôsobom vyšetrenie úrovne žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí;
7) nariadiť vykonanie ďalších ochranných opatrení proti neionizujúcemu žiareniu v súlade so zákonom.
Článok 16
Inšpektori ochrany životného prostredia musia mať pri vykonávaní inšpekcií úradný preukaz totožnosti a štítok.
Formu úradnej identifikácie a vzhľad a obsah známky určí minister.
V. JURISDIKCIA NA RIEŠENIE SŤAŽNOSTI
Článok 17
O opatreniach podľa § 15 tohto zákona rozhoduje inšpektor ochrany životného prostredia.
Proti rozhodnutiu inšpektora ochrany životného prostredia sa možno odvolať k ministrovi do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Odvolanie proti rozhodnutiu inšpektora ochrany životného prostredia neodkladá výkon rozhodnutia.
Rozhodnutie ministra o odvolaní podľa odseku 3 tohto článku je konečné.
VI. TRESTNÉ USTANOVENIA
Článok 18
Spoločnosti, podniku alebo inej právnickej osobe bude uložená pokuta od 1 500 000 do 3 000 000 dinárov za hospodársky priestupok, ak:
1) vykonáva systematické skúmanie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí, ale nespĺňa predpísané podmienky alebo nemá zákon o splnení týchto podmienok (článok 5);
2) nespĺňa predpísané podmienky na používanie zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu alebo ak používa zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu pred prijatím zákona, že predpísané podmienky sú splnené (článok 6);
3) nezabezpečuje skúmanie úrovne žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného významu pre životné prostredie (článok 9);
4) vykonáva kontrolu úrovne žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí a nespĺňa predpísané podmienky alebo nemá zákon o splnení týchto podmienok (článok 10);
5) neoznámi to ministerstvu, príslušnému orgánu autonómnej provincie alebo orgánu miestnej samosprávy zodpovednému za ochranu životného prostredia v stanovenej lehote (článok 12).
Za hospodársky delikt uvedený v odseku 1 tohto článku bude zodpovednej osobe v právnickej osobe uložená aj pokuta od 100 000 do 200 000 dinárov.
Okrem pokút za hospodárske delikty z odseku 1 písm. 1), 2), 3) a 4) tohto článku možno uložiť obchodnej spoločnosti, podniku alebo inej právnickej osobe ochranné opatrenie zakazujúce výkon určitej hospodárskej činnosti až na desať rokov.
Okrem pokuty za hospodársky delikt uvedený v odseku 1 tohto článku možno zodpovednej osobe v právnickej osobe uložiť aj ochranné opatrenie zákazu výkonu niektorých povinností až na desať rokov.
Článok 19
Pokuta od 500 000 do 1 000 000 dinárov bude obchodnej spoločnosti, podniku alebo inej právnickej osobe uložená za priestupok, ak:
1) nepredloží v stanovenej lehote ministerstvu, t. j. príslušnému orgánu autonómnej provincie, správy o výsledkoch systematického skúmania úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí (článok 5 ods. 9);
2) nevedie predpísanú evidenciu o zdrojoch neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu a neurčuje osobu zodpovednú za uplatňovanie ochranných opatrení proti neionizujúcemu žiareniu (článok 8 ods. 1);
3) nevedie evidenciu a nevedie dokumentáciu o vykonaných skúškach úrovne žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí (článok 11 ods. 1).
Za priestupok uvedený v odseku 1 tohto článku bude zodpovednej osobe v spoločnosti, podniku alebo inej právnickej osobe uložená pokuta od 25 000 do 50 000 dinárov.
Článok 20
Podnikateľ dostane pokutu od 250 000 do 500 000 dinárov za priestupok, ak:
1) nespĺňa predpísané podmienky na používanie zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu alebo ak používa zdroje neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu pred prijatím zákona, že predpísané podmienky sú splnené (článok 6);
2) nevedie predpísanú evidenciu o zdrojoch neionizujúceho žiarenia osobitného záujmu a neurčuje osobu zodpovednú za uplatňovanie ochranných opatrení proti neionizujúcemu žiareniu (článok 8 ods. 1);
3) nezabezpečuje skúmanie úrovne žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného významu pre životné prostredie (článok 9);
4) nevedie evidenciu a nevedie dokumentáciu o vykonaných skúškach úrovne žiarenia zdrojov ionizujúceho žiarenia osobitného záujmu v životnom prostredí (§ 11 ods. 1);
5) neoznámi to ministerstvu, príslušnému orgánu autonómnej provincie alebo orgánu miestnej samosprávy zodpovednému za ochranu životného prostredia v stanovenej lehote (článok 12).
Za priestupok uvedený v odseku 1 bode 1 tohto článku možno podnikateľovi uložiť okrem pokuty aj ochranné opatrenie zákazu výkonu určitej činnosti až na tri roky.
VII. PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 21
Nariadenia na vykonanie tohto zákona vydá minister do jedného roka odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Článok 22
Ekonomická spoločnosť, podnik, iná právnická osoba a podnikateľ, ktorí využívajú zdroje neionizujúceho žiarenia, sú povinní zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona do troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Článok 23
Tento zákon nadobúda účinnosť ôsmy deň po jeho uverejnení v „Úradnom vestníku Republiky Srbsko“.
