Už sme sa zmienili o podzemných tokoch pitnej vody. Na to potrebujete potrebné vybavenie: vidličku alebo olovnicu, najlepšie je kombinovať oboje. Už sme povedali, že každý podzemný tok má na každej strane toku sedem falošných signálov, z ktorých každý obsahuje údaje skutočného toku. Niečo podobné, ako keď sa na seba pozriete do zrkadla. Osoba, ktorú vidíte, ste vy, ale ak to lepšie analyzujete, nie je to tak. Vo vašom zrkadlovom obraze je pravá ruka ľavá ruka, pravé oko je ľavé oko. V zrkadle je váš obraz, ale je falošný a v detailoch nepravdivý.
Takto je to aj pri hľadaní vody. Ak sa pri práci na poli začnú vidlice otáčať, je to len znak toho, že ste buď na 14 falošných signáloch, alebo na správnom. Ako sa tam dostaneme, uvidíme pri opise prác v teréne. Pri požiadavke záujemcov by sa mali definovať dva prípady, a to, či sa požaduje množstvo vody potrebné pre jednu domácnosť, alebo či ide o potreby viacerých domácností, dedinského, ba aj mestského využitia. Je zrejmé, že v prvom prípade je vyhľadávanie jednoduchšie ako v druhom prípade. Jedna domácnosť sa uspokojí s 2 až 4 l/min., kým sídla potrebujú neporovnateľne väčšie množstvá vody. To si vyžaduje oveľa dlhšiu a rozsiahlejšiu prácu, ktorá môže trvať aj niekoľko dní, aby sa takéto žily našli pri terénnom výskume. Keď sme si už dali prácu s hľadaním žily podzemnej vody, musíme ešte urobiť nejaké prípravy. Mali by sme sa pokúsiť nájsť špeciálnu mapu tej oblasti, spoznať geomorfológiu, prípadne aj geologické pomery v danej časti terénu. Ak naopak terén, ktorý potrebujeme preskúmať, zaberá väčšiu plochu, pokúsime sa na mape približne určiť miesta, kde sa podzemné toky pohybujú, ich hĺbku a množstvo. To patrí do oblasti proutkacích prác na kartách (teleradiestézia), o ktorých bude reč ďalej. Ak ide o jeden pozemok, či už ide o dvor alebo dvor vidieckeho domu, či ide o víkendový pozemok, postup je rovnaký: Najprv, aby sme nemuseli obhliadať celý pozemok, požiadame majiteľa, aby nám ukázal miesto, kde by mu bolo vhodné mať studňu. Každý majiteľ to okamžite urobí. Najprv si teda prejdeme túto časť. Ak sa ukáže, že nie je vhodný podzemný vodný tok, pristúpime k prieskumu zvyšku pozemku. Vezmeme do rúk vidličky (či už drevené alebo kovové, či špirálové alebo vidlicové, alebo obdĺžnikové) a s nimi najskôr vykonáme takzvané plnenie príslušnými žiareniami na vode. Zastavíme sa kdekoľvek na pozemku a vykonáme takzvanú mentálnu orientáciu, alebo mentálnu dohodu za pomoci koncentrácie na prúdenie podzemnej vody... Vyzeralo by to asi takto: V duchu sa sústredíte na to, že chcete, aby vaše vidly boli citlivé na vyhľadávanie prúdov podzemnej vody a počkajte, kým vidlice urobia jednu otáčku na mieste. To by mal byť znak toho, že sú teraz pripravené reagovať na signály prichádzajúce z podzemnej vody. Ak ste sa naučili pracovať s olovnicou, môžete si priať takéto prianie: „Chcem, aby mi moja olovnica ukázala švihom, ktorým smerom sa mám vydať, aby som najrýchlejšie našla signál prúdenia podzemnej vody?“ Keď sa kyvadlo pohybovalo a keď sa kývalo, ukazovalo smer, ktorým má ísť, je to vlastne smer, ktorý je kolmý na prúdenie vody. Teraz môžete začať s vidličkami v tomto smere, až kým neukážu trhaním (pri vidliciach) alebo otáčaním (pri špirálových vidliciach) alebo prekrížením rúk (pri pravouhlých vidliciach), že ste narazili na signál, ktorý dáva podzemná voda. Treba to zopakovať ešte raz, aby ste sa uistili, že tam je. Teraz nám zostáva zistiť, či sme na správnom kurze, alebo sme na falošnom signáli. Existuje niekoľko spôsobov: 1) umiestniť železný predmet, tyč alebo klinec na miesto, kde si myslíme, že prúdi. Ak potom pri prekročení potoka zostanú vidly nehybné, tak je to skutočný potok. Ak sa otočia, potom je to odraz (falošný signál); 2) zastaviť dýchanie pri prechode potoka. Ak sa vidlica (alebo olovnica) nepohne, ide o odraz, nie o skutočný tok. Ak sa pohybujú, potom je to správny tok; 3) ak sa zastavíme v prúdení, zdvihneme a spustíme vidlice, ak sa vidlice otáčajú, je to odraz, nie skutočný prúd.
