Peyrého sieť

Ako prvá oficiálne objavená globálna sieť v modernej dobe sa spomína sieť francúzskeho lekára Françoisa Peyrého. Opísal ho v roku 1937 ako systém štvorcov so stranami s rozmermi 4 m × 4 m, ktoré stúpajú kolmo od zeme, orientované podľa magnetického poludníka v smere sever – juh. Hoci ďalší výskum bol prerušený vypuknutím druhej svetovej vojny, Peir vydal v roku 1947 knihu "Kozmicko-technické žiarenie".

Žiarenie tejto siete môže mať škodlivé aj priaznivé účinky na zdravie a ich intenzita závisí od geologických vrstiev, z ktorých vystupuje na povrch, ako aj od prítomnosti umelých stavieb (tunely, doky, cintoríny) či mikrobiologických pozostatkov. V roku 1951 bola udelená cena 10 000 frankov za vynález prístroja, pomocou ktorého by bolo možné tieto žiarenia registrovať a neutralizovať, hoci odpor oficiálnej vedy voči týmto objavom bol vždy mimoriadne vysoký.

Metodika detekcie žiarenia

Na detekciu týchto smerov sa používa kompas a L-antény. Položením kompasu na rovnú plochu sa určí smer sever – juh. Pri pohybe pozdĺž tohto poludníka sa v pravidelných intervaloch (zvyčajne medzi 4 a 8 metrami) nachádzajú priečne smery, ktoré pretínajú poludník, ako aj paralelné smery, ktoré sledujú základnú líniu pohybu.