A) VYŠETRENIE KOSTÍ Na uľahčenie systematického vyšetrenia kostí je najlepšie ľudské kosti rozdeliť komu: a) kosti lebky (Cranium) b) kosti chrbtice (Columna vertebralis) c) kosti končatín d) ostatné kosti
a) Kosti lebky Ľudská lebka pozostáva z niekoľkých veľkých lebečných kostí, ktoré sú vzájomne spojené takzvané stehy (Suturae). Kosti mozgu pozostávajú z lebečnej klenby (Calvaria) a spodina lebečnej (Basis cranii). Vo vnútri je ľudský mozog. Základ lebky je okrem lebečnej klenby pevne zrastená aj s kosťami tváre. V spodnej časti lebky je niekoľko otvorov ktorými prechádzajú žily a tepny, ako aj nervy a spojenie miechy (Medulla spinalis) s mozog. Ak sa pozrieme na spodok lebky zhora zvnútra, sú viditeľné tri lebečné jamy:
1. predné (Fossa cranii anterior), 2. stredné (Fossa cranii media) a 3. zadné (Fossa cranii zadné). V prednej časti sú umiestnené: celé a čuchové časti veľkého mozgu. V strede sa preoseje kosť s otvormi pre čuchové nervy. V stredných jamkách sú časti drene s hypofýza a spánkové laloky. Spánkové laloky sú oddelené sfénoidnou kosťou a na nej v sedle (Sella turcica) sa nachádza hypofýza. Trochu ďalej smerom k celej časti sú otvory na videnie nervy (Canalis opticus). Na konci strednej lebečnej jamky prechádza trigeminálny nerv (Nervus trigeminus). V strede základne lebečnej sa nachádza sfénoidná kosť (Os sphenoidale). Zadné lebečné kosti fossy uzatvárajú mozog, mostík a temenný lalok. Pri skúmaní kostí lebky hlavná vec je preskúmať lebečné kosti, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane lebky a ich švy. Klenbu lebky tvorí šesť kostí: celá kosť (Os frontale), dve temenné kosti (Os parietale), dve šupiny spánkových kostí (Squama temporalis) a tylovej kosti (Os occipitale). Kosti tváre sú nosové kosti (Os nasale), lícne kosti (Os zygomaticum) a maxilla kosti (Os maxillaris). Všetko sú to nepohyblivé kosti tváre. Zostáva len mobilný kosť dolnej čeľuste (Os mandibularis). Pri vyšetrení pracujeme tak, že pravou rukou otáčame olovnicu a ľavou rukou systematické dotýkanie sa jednotlivých častí hlavy, sústredenie všetkej pozornosti na hľadanie miesta ktoré nevyžarujú žiarenie, pomaly, systematicky skúmame kosti hlavy. Ak sme dobrí o naučili postavenie jednotlivých kostí na hlave a keby sme sa zamerali len na vyšetrenie kostí hlavy, a nie to, čo je v nich, teda veľký mozog, mozoček a všetko ostatné sa tam nachádza, potom získame informácie len o stave kostí lebky. Ak si nie sme istí, ak sme sa dobre sústredili, môžeme pri vyšetrení použiť aj anatomické snímky atlas, ktorý tu bude pre nás len prostriedkom na lepšiu koncentráciu. Často zistíme, že niektorá kosť nie je v poriadku. Najčastejšie je to okcipitálna kosť a jej švy. Môže sa stať, že nerobí problémy, ale vtedy je to väčšinou znak niekoho starého úder do hlavy, ktorý môže pochádzať z detstva, ak niekto stále pociťuje nejaké poruchy tú oblasť, je potrebné poslať ju príslušnému lekárovi na ošetrenie, aby mohol dať tú správnu diagnózy.
Kosti spodnej časti lebky nie je možné nahmatať rukou. V tomto prípade je najlepšie vziať za pomocou vhodného anatomického atlasu a zamerať sa na snímky príslušných kostí, najmä ak išlo o nedávnu alebo starú zlomeninu spodiny lebečnej, čo je dnes pri dopravných nehodách nehody nie sú zriedkavé. Pri vyšetrovaní kostí lebky by ste mali na týchto miestach zostať trochu dlhšie, na ktorom olovnica vykazovala anomálie, a mentálne zistiť, či ide o niečo akútne alebo chronická, a dokonca určiť stupeň poškodenia a podľa toho konať, určite určitým spôsobom nevyvolávať u pacienta žiadnu paniku a poslať ho na ošetrenie k lekárovi. Schopný a nadaný prútkár často dokáže stanoviť diagnózu choroby, no musí si ju nechať pre seba pre seba.
b) KOSTI CHRBTY (chrbtica) Táto časť recenzie by sa dala zjednodušiť tak, že stavce, z ktorých sa skladá Anatomicky delíme chrbticu na: 1. Krčné stavce (Vertebrae cervicales) 2. Hrudné stavce (Vertebrae thoracicae) 3. Bedrové stavce (Vertebrae lumbales) 4. Krížové stavce (Vertebrae sacrales) 5. Coccyx (Os coccygis)
1. Krčné stavce (krčné stavce) Pri vyšetrovaní chrbtice musíme mať v prvom rade jasno, či ju ideme vyšetrovať len stavce, ako kostené útvary, alebo rovno urobíme vyšetrenie medzistavcových kĺbov priestor, vo vnútri ktorého sú chrupavkové platničky (Discus intervertebralis), a spojivové tkanivo, ktoré drží všetky tieto stavce pohromade v silnom zväzku. Na koncoch stavcov sú otvory, ktorými sa miecha opúšťa cerebrospinálne nervy. Na začiatku je lepšie urobiť samostatnú kontrolu každý stavec jeden po druhom. V oblasti krku je sedem stavcov. Zostup prvý je tzv. Atlas a druhá Os. Tieto dva sú funkčne prepojené. Atlas, na ktorom spočíva lebka, je iný vyrobené z iných stavcov. Každý stavec má svoje číslo, takže je v krčnej chrbtici Atlas číslo 1, Os číslo 2 a tak ďalej v poradí 3, 4, 5, 6 a 7. Ak by sme sa mentálne sústredili na vyšetrenie kostnej časti každého stavca, potom dostaneme len anomálie kostnej časti, a ide o nedostatok vápnika, degeneratívne zmeny na stavcoch a pod. Keď získame trochu praxe, budeme môcť stavce vyšetrovať spolu s vyšetrením platničiek a koreňov miechových nervov, ktoré vychádzajú z medzistavcových priestorov a väzy. Na začiatku je lepšie to urobiť samostatne. Rovnako ako predtým, s olovnicou v pravej ruke a ľavou rukou ako anténou prejdeme jednu po jednom stavci a zistíme, ktorý nie je dobrý. Aby prácu nerušili, niekto prítomný vyšetrenie môže zaznamenať výsledky vyšetrenia na papier. Môže sa zdať, že to ide pomaly. U zo začiatku to tak bude, ale neskôr, keď získate prax v práci, ide to oveľa rýchlejšie. Je to možné použiť anatomický atlas, ako aj mentálne obrazové sústredenie na jeden stavec.
2. Hrudné stavce (hrudné stavce) Hrudné stavce majú veľmi podobnú štruktúru. Je ich dvanásť. Sú nositeľmi rebier (Costae). Prvých sedem rebier je pripevnených k hrudnej kosti priamo a 8-10 cez chrupavky tvoria hrudný kôš. Posledné dva sú voľné a nedotýkajú sa hrudnej kosti. Kontrola sa vykonáva presne tak, ako je opísané vyššie.
3. Bedrové stavce (vertebrae lumbales) Tieto stavce sú vďaka zaťaženiu ich horných častí pevnejšie nosnosť a stabilita sú väčšie. Je ich päť. Sú veľmi častou príčinou chorôb u starších ľudí stavce, platničky a nervy v tejto časti chrbtice. Preto by sa mala venovať osobitná pozornosť a presne určiť, o ktoré stavce ide. Vyšetrenie sa vykonáva analogicky ako predtým.
4. Krížové stavce (Vertebrae sacrales) Do 15-25 rokov sú tieto stavce od seba oddelené a potom sa spájajú spolu tvoria krížovú kosť (Os sacrum). Končí zadným iliakálnym stavcom miecha a miechový kanál. Krížová kosť je ohnutá do oblúka. Vychádza z nej päť párov nervy. Vyšetrenie sa vykonáva ako predtým, len sa zisťuje, v ktorej oblasti krížových medzistavcových kĺbov priestor niečo nie je v poriadku. Anomálie na tejto časti chrbtice sú väčšinou spôsobené závažnejšími reumatické ochorenia, preto treba čo najskôr odporučiť návštevu reumatológa. 5. Coccyx (Os coccygis) Chrbtica končí kostrčou. Skladá sa z troch až piatich zrastených stavcov. Pohľad ako predtým!
c) KOSTI KONČATIV Končatiny delíme na horné a dolné.
Medzi horné končatiny patria ruky a dolné končatiny. Počas vyšetrenia je to obvyklé najprv skúma pravú stranu tela a potom ľavú.
1. Kosti rúk Počnúc ramenným kĺbom sa stretávame s kosťou ramena (Humerus), potom s lakťový kĺb (Articulatio cubiti). Zo spodnej strany sú k nemu pripevnené dve kosti a to palcová kosť (Radius) a lakťová kosť (ulna). Pod tým sú kosti zápästia (Ossa carpi), potom kosti chodidla (Ossa metacarpi) a potom kosti prstov (Ossa digitorum manus). Aby sme boli pri vyšetrení presnejší, vzhľadom na to, že kosti zápästia pozostávajú zo siedmich kostí, určite sme vo výhode, ak poznáme mená všetkých. Nad kosťami palec je polygonálna kosť (Os multangulum), vedľa nej je lichobežníková kosť (Os trapezoideum) a ďalej: Os capitatum, Os hamatum. Nad týmito štyrmi spodnými sú umiestnené: scaphoideum (Os scaphoideum), Os lunatum a Os triquetrum. Sústredením sa na tieto jednotlivé kocky mentálne, so zodpovedajúcim obrázkom alebo bez neho, môžete získať presne tieto kocky ktoré sú poškodené. Kosti nohy (Ossa metacarpi) sú päť kratších kostí a sú zvyčajne označené rímskou čísla I až V. Číslo I nesie kosť, ktorá smeruje k palcu a potom číslo II smerom k ukazováku a tak ďalej resp. Záprstné kosti sú spojené s kosťami prstov pomocou kĺbov. Toto sú kosti, ktoré voláme falanga (Fhalanga). Na všetkých prstoch sú tri falangy (Falanx proxiaalis, F. media a F. distalis) okrem palca, kde sú len dve (Phalanx proximalis a F. distalis). Pri prehliadke kostí ruky (najskôr pravej a potom ľavej) hľadáme poškodenie kostí: staré alebo novšie zlomeniny, ako aj poškodenia v dôsledku reumatických ochorení, deformácie tvaru kostí a zloženie kostného tkaniva (artritída, osteoporóza atď.). Zároveň nedostatky, ktoré vznikajú v ochorenia kostnej drene. Všetko, čo sa nájde, sa hneď zapíše na papier, aby sa to pri ďalšej kontrole nestratilo niečo zabudol.
2. Kosti nôh Vyšetrenie začíname z pravého bedrového kĺbu. Prvou kosťou je stehenná kosť alebo stehenná kosť (Stehenná kosť). Prichádzame na kolená. Na kolennom kĺbe je kalíšok (Patella), tak sa naň pozrime po ceste jej. Nižšie sú dve kosti: holenná a lýtková kosť. Pokračujú ďalej kosti koreňa chodidla, kosti strednej časti chodidla a kosti prstov. Kosti koreňa chodidla (Ossa tarsi) pozostávajú zo siedmich kĺbových kostí, ktoré sú usporiadané inak ako kosti v zápästí. Sú to: Calcaneus (pätová kosť), Talus (členková kosť). Os cuboideum (kockatá kosť), Os naviculare (podnos), potom tri sfénoidné kosti pri pohľade z vnútornej strany chodidla smerom von (Os cuniforme mediale, Os cuniforme intermedium a Os cuniforme laterale). Medzi spojmi týchto dlaždíc, aby sa zmiernil náraz pri pohybe chrupkové platničky stoja.
Zdieľajte tieto vedomosti
Pomôžte ostatným dozvedieť sa viac o harmonizácii priestoru.
