Metodika určovania hĺbky podzemných vodných tokov
Presné umiestnenie útvaru podzemnej vody na povrchu terénu má rovnakú váhu ako presné určenie jeho vertikálnej hĺbky. Tento údaj má zásadný význam, pretože investor alebo vlastník pozemku musí vopred poznať požadovanú dĺžku potrubia a celé finančné náklady, ktoré si vŕtanie alebo kopanie studne vyžiada.
Geometria povrchových signálov
Stanovenie vzdialenosti od podzemnej vody sa vykonáva pomocou niekoľkých špecifických techník. Je známe, že okolo každého aktívneho vodného toku na oboch stranách zdroja sa vytvára sedem reflexných, alebo takzvaných „falošných“ signálov. V odbornej literatúre sa osobitná pozornosť venuje výlučne štvrtému a siedmemu signálu, ktoré sa teoreticky najčastejšie nazývajú „malá paralela“ a „veľká paralela“.
Projekcia pravouhlého trojuholníka
Matematicky a geometricky priestor medzi povrchovým bodom tesne nad vodou a čiarou štvrtého signálu tvorí pravouhlý trojuholník, ktorý je presne polovicou štvorca. V takejto projekcii sú nohy úplne rovnaké. To znamená, že vertikálna hĺbka k podzemnej vode je absolútne rovná horizontálnej vzdialenosti od stredu toku po štvrtý signál na povrchu. Jednoduchým meraním tejto povrchovej vzdialenosti metrom sa automaticky získa presná hĺbka toku vody.
Meranie v teréne sa vykonáva tak, že sa po prístroji (najčastejšie vidličkách) kráča v pravom uhle k vodnej línii, kým sa nezachytí štvrtý signál, kedy nástroj zareaguje prudko. Pre maximálnu presnosť a kontrolu je potrebné rovnaký postup zopakovať na opačnej strane toku. Smer, z ktorého voda prichádza, sa dá určiť špeciálnym úchopom - umiestnením ľavej ruky zvisle nad pravou. Nástroj sa potom otočí a nasmeruje svoju vyčnievajúcu časť presne k zdroju prúdu.
Metódy merania a odchýlky uhlov
V praxi je široko uznávané takzvané „biskupské pravidlo“ na určenie hĺbky. Podľa tejto metódy sa z centrálneho bodu nad vodnou nádobou uskutočňujú merania v niekoľkých úplne ľubovoľných smeroch v kruhu. Všetky získané horizontálne dĺžky signálu by mali byť rovnaké a predstavujú hĺbku samotnej vody.
Poľné testy uskutočnené v termálnych prameňoch a kúpeľoch však ukázali, že teória nie je vždy dokonalá. Uhol 45 stupňov, ktorý zviera horizontála na zemi a lúč smerom k podzemnému toku, sa v praxi často mení. Merania na hlbokých vrtoch ukázali, že tento uhol je pravidelne medzi 48 a 50 stupňami, pričom isté vedecké tvrdenia tvrdia, že môže dosiahnuť aj 60 stupňov. Kvôli takýmto prirodzeným odchýlkam nie je určovanie hĺbky iba spoliehaním sa na prísnu geometriu úplne presné. Najskúsenejší terénni pracovníci vždy pred vydaním konečných meraní pre vŕtanie aplikujú konkrétnu korekciu získanú v priebehu rokov.
Možné úskalia a preventívne opatrenia
Pri určovaní hĺbky sa môžu vyskytnúť skryté chyby, ktoré sa niekedy nedajú vopred odstrániť. Klasickým príkladom je situácia, keď sú v zemi dva samostatné prúdy, jeden priamo pod druhým. Za takýchto okolností sa stáva, že prístroj načítava hĺbku plytkého toku (ktorý má zanedbateľné množstvo vody alebo je len vrstvou extrémne vlhkého piesku), pričom informáciu o obrovskej štedrosti a sile chtiac-nechtiac čerpá z nižšieho, oveľa hlbšieho a silnejšieho prúdu.
- Atmosférické vplyvy: Práce vykonávané pred príchodom búrky, v dôsledku poklesu atmosférického tlaku alebo počas extrémne silného slnečného žiarenia pravidelne poskytujú úplne nesprávne a skreslené údaje.
- Ideálny čas na prácu: Testy v teréne sa musia vykonávať výlučne skoro ráno alebo neskoro popoludní, keď je energetické pole najstabilnejšie.
Vzhľadom na to, že stavebné práce a obstarávanie potrubí si vyžadujú obrovské finančné zdroje, dôrazne sa odporúča, aby osoby bez skúseností nerealizovali samostatné projekty. Je potrebné stráviť určitý čas s odborníkmi s bohatou praxou, aby sa predišlo chybám, ktoré by mohli vyústiť do nárokov investorov na odškodnenie. Opatrnosť, vyrovnanosť a viacnásobná kontrola výsledkov sú jedinou zárukou úspešne vykonanej práce.
